Živá strava alebo living foods (rawfood) je pojem označujúci potravu tepelne ale i chemicky neupravovanú. Vychádza z vedeckých poznatkov, že akákoľvek tepelná úprava a nešetrné priemyselné spracovanie ničí výživné hodnoty v potravinách, mení ich molekulárnu štruktúru a tie sa tak stávajú menej hodnotnými, často zdraviu škodlivými, ak nie priamo toxickými a karcinogénnymi. Pod pojmom živá strava sa ale neskrýva nič, čo by sa ‚,ešte hýbalo“ – hovoríme tu o surovej rastlinnej strave. Patrí sem čerstvé ovocie a zelenina, orechy a semená v podobe čo možno najbližšej tomu, ako ich príroda vytvorila.
Existujú tri základné dôvody prečo dať prednosť čerstvým potravinám pred varenými. Hlavným z nich je zachovanie pôvodnej štruktúry a zloženia potravín, ktoré zabezpečujú rovnováhu medzi stovkami a tisíckami výživných látok. Tepelná úprava ničí túto rovnováhu a štruktúru, čo spôsobuje nadmerné zaťaženie zažívacích a iných orgánov. Dochádza k denaturácii potravín. Predovšetkým je potrava zbavená vody, ktorá je pre jej spracovanie tráviacim systémom dôležitá a telo ju potom znovu musí doplniť z iných zdrojov. Vedie to potom k nutnosti piť denne litre vody, samozrejme druhoradej kvality. V čerstvom ovocí a zelenine je obsiahnutá tá najkvalitnejšia voda akú si možno predstaviť.
Tepelná úprava spôsobuje zrážanie bielkovín, narušenie štruktúry molekulárnych väzieb a stratu schopnosti plniť svoju funkciu. Denaturované bielkoviny sú pre telo ťažko využiteľné a prekysľujú organizmus. Tuky s tepelnou úpravou menia svoju štruktúru, stávajú sa karcinogénnymi a následne majú neblahý vplyv na priepustnosť bunečných stien. Cukry karamelizujú a stávajú sa ťažko stráviteľnými. Z väzieb sa uvoľňujú voľné radikály. Nestrávená alebo nestráviteľná potrava potom zanáša črevný trakt, podlieha kvaseniu a hnilobnému rozkladu a je potravou pre plesne a tie mikroorganizmy, ktoré sú v týchto miestach nežiaduce.
Po druhé, teplota ničí niektoré vitamíny a minerály obsiahnuté v potrave. Väčšina vitamínov a niektoré minerály určitú teplotu nevydržia vôbec. Iné prežijú, ale v už modifikovanej podobe. Minerály tak napríklad menia svoju podobu z organicky viazaných na anorganické a ako také sú pre ľudské telo buď nevyužiteľné, alebo rovno škodlivé. Klasickým príkladom je železo. Ako organicky viazaný prvok je pre telo esenciálnou živinou, vo svojej anorganickej podobe je pre nás celkom nepožívateľné. Anorganické minerály sa s varenou potravou dostávajú do krvného obehu a usadzujú sa v artériách a kĺboch, ktoré tak strácajú svoju pružnosť a pohyblivosť. Často počujeme o tom, že niektoré potraviny je potrebné variť, pretože tak sa z nich určité látky dokážu lepšie uvoľniť. Zabúda sa však na to, že tieto látky sú uvoľnené v denaturovanej podobe a že desiatky iných látok sú varením nenávratne zničené.
Tretím argumentom pre surovú rastlinnú stravu je jej enzymatická aktivita. Enzýmy predstavujú život. Sú katalyzátory všetkých procesov v ľudskom tele, zaisťujú okrem iného vstrebávanie a využitie vitamínov, minerálov a trávenie ostatných živín. Rastliny v sebe obsahujú presne také zloženie a množstvo enzýmov, aké je potreba k ich rozloženiu. Teplota 40-45°C predstavuje hranicu, za ktorou je prevažná väčšina enzýmov zlikvidovaná. Enzýmy sú teda ukazovateľom miery znehodnotenia potravín. Schopnosť človeka syntetizovať vlastné enzýmy je limitovaná a sústavná konzumácia stravy chudej na enzýmy vedie k zhoršovaniu metabolizmu bielkovín, škrobov a tukov a k vyčerpávaniu organizmu. Celkovo teda v zrovnaní s čerstvou rastlinnou potravou nedodáva tepelne upravená strava telu dostatok esenciálnych živín, väčšinou len prázdne kalórie. Znehodnotené zložky potravy zbytočne zaťažujú tráviace a vylučovacie orgány. Dôsledkom je nadmerne toxický stav buniek, znížená vitalita a nervový potenciál, chronická únava, oslabená imunita a s tým súvisiaca rada rôznych ochorení a civilizačných neduhov, vrátane predčasného starnutia.
Človek je jediný tvor na tejto planéte, ktorý si svoju stravu tepelne upravuje. Je tiež ako jediný postihnutý takým množstvom chorôb. V oblasti rastlinnej ríše sú k dispozícii stovky a tisíce skvelých chutí. Varením je ale strava zbavená jej prirodzenej chuti, čo vedie k užívaniu rady korenia a hlavne veľkého množstva škodlivej soli. Často si varením upravujeme aj pokrmy, ktoré by sme v surovom stave nikdy nezjedli. Príroda mala iste nejaký dôvod, prečo sú niektoré potraviny za surova pre človeka nepožívateľné alebo prinajmenšom chuťovo neprijateľné. Ukážkou rozdielu medzi živou a tepelne upravovanou stravou je semienko slnečnice namočené do vody, alebo zrnko obilia zasadené do zeme. Oboje začne klíčiť a začne tak nový život. Pražené semienko alebo varené obilie by rýchlo zhnili. V prvom prípade konzumujeme živú stravu, v druhom prázdnu hmotu.
V našej ponuke nájdete aj produkty spracovávané takými šetrnými postupmi, aby zostala zachovaná prirodzená podstata surovín. Sú preto vhodnou súčasťou a spestrením vyváženej zdravej výživy. Živé potraviny, to je jedlo pre život.
